Kultúra spoločenského správania, vzájomný rešpekt, uznanie a tolerancia a spoločenská zodpovednosť sú však nevyhnutné pre vzájomnú dôveru v medziľudských vzťahoch. Tá je zase základným kameňom dlhodobej prosperity a duševnej pohody a šťastia jednotlivca a spoločnosti.
Spoločnosť v ktorej prevažuje dôvera medzi zamestnancom a zamestnávateľom, medzi obchodnými partnermi, medzi žiakom, učiteľom a rodičom, a medzi politikom a voličom nie len sama o sebe zvyšuje kvalitu života, ale je aj významným faktorom zvyšujúcim efektivitu práce, podnikania, a vzdelávania, ako aj kvalitu politických procesov a demokracie.
Naopak, spoločenská situácia, kde sused suseda nepozná, kde hrozí zneužívanie zamestnanca a okrádanie zamestnávateľa, kde si podnikatelia neplnia záväzky načas, kde žiak, učiteľ a rodič nie sú partnermi so spoločným cieľom a kde je slovo politik nadávkou, frustruje občana a ohrozuje prosperitu spoločnosti.
Jedným z liekov na tieto neduhy je kvalitný vzdelávací systém, a to najmä na nižších stupňoch, kde sa formuje osobnosť detí. Kvalitná výuka náuk o spoločnosti, etiky, náboženstva, a ďalších spoločenských predmetov dáva deťom dobrý základ pre rozpoznávanie týchto elementov nekultúrnosti a zvyšuje ich odolnosť voči nim.
Keď však v škole prevažuje memorovanie faktov namiesto vysvetľovania súvislosti, keď učiteľ je sám frustrovaný a neberie žiaka ako partnera ale zneužíva svoju formálnu autoritu, keď osnovy neumožňujú aktívnu a kreatívnu spoluprácu učiteľa a žiaka ale vtesnávajú ju do predpísaných schém, keď sa diskusia žiakov považuje za vyrušovanie a keď učiteľ nie je morálnou autoritou, škola nespĺňa svoje poslanie pri zvyšovaní kultúrnosti spoločnosti.
Zvyšovanie dôrazu na výuku náuk o spoločnosti sa javí ako jeden z najdôležitejších nástrojov na riešenie tohto stavu. Už na základných školách by deťom mali byt vštepované základné morálne, politické a ekonomické princípy spoločnosti. Nie však formou memorovania, ale v aktívnej diskusii žiaka a učiteľa. Na Slovensku mame mnoho ulíc, škôl, a dokonca univerzitu nesúcu meno Jána Ámosa Komenského, ale jeho heslo škola hrou je nám cudzie. Pritom práve princípy dobre spravovanej spoločnosti sa nedajú nabifliť. Deti si ich najľahšie osvoja aktívnym spôsobom v diskusii a prostredníctvom hier a modelových situácií.
Základným predpokladom na takúto výuku je odborne a morálne spôsobilý učiteľ.Aj keď stále máme mnoho takých učiteľov, existujú dva významné faktory, ktoré spôsobujú, že ich je čím ďalej tým menej. Tým prvým je nedostatok financií v školstve, ktorý odrádza schopných mladých ľudí od kariéry učiteľa. Druhým vážnym faktorom je to, že sa, často prostredníctvom korupcie, do vedúcich pozícií v školstve dostali odborne a morálne nespôsobilí ľudia.
Náprava tohto stavu spočíva na pleciach občana – voliča. Je to totiž občan, kto rozhoduje, ľudia s akým vzťahom k školstvu, najmä jeho financovaniu a riadeniu, ho reprezentujú v parlamente a na regionálnych zastupiteľstvách. Tiež o tom, aký dôraz kladie ako rodič na výchovu a vzdelanie svojich detí a spoluprácu s učiteľom. Ak tieto svoje úlohy bude zanedbávať, výsledkom bude kultúrne a morálne nezdravá spoločnosť bez šance na prosperitu. Prosperita spoločnosti je teda v prvom rade zodpovednosťou každého z nás.
PS: Krátka úvaha z iného uhla na tému príbuznú môjmu skoršiemu článku o prosperite. Aj keď sa nešpecializujem na túto tému, cítil som potrebu doplniť pohľad na vec z tejto strany.