reklama

Prosperita Slovenska: bez vedy a vzdelania to nepôjde

Demokratizácia spoločnosti, silný ekonomický rast, pokles nezamestnanosti, posilňovanie sa koruny oproti euru a vstup do elitných euroatlantických štruktúr počas posledných niekoľkých rokov sú dôkazom veľkého pokroku, ktorý Slovensko dosiahlo od roku 1989. Zdanie, že tieto úspechy sú zárukou udržateľnej prosperity, však môže byť klamlivé.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (29)

To, že na Slovensku stále máme veľké spoločenské problémy, ktoré v dlhodobom horizonte ohrozujú jeho rozvoj, dokumentuje vysoká nezamestnanosť pri súčasnom nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, regionálne nerovnosti a marginalizácia Rómov, korupcia, kriminalita a do očí bijúca politická nekultúra.

Liekom na mnohé z týchto problémov je skvalitňovanie vzdelania a zvyšovanie kultúrnej úrovne spoločnosti. Nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je efektívny a medzinárodne konkurencieschopný vzdelávací systém.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako vyplýva zo správy Akademickej ratingovej a rankingovej agentúry, väčšina univerzít na Slovensku kritérium kvality nespĺňa. Systematické umiestňovanie sa na chvoste medzinárodných rebríčkov potvrdzuje výsledky tejto správy.

Na ilustráciu, Slovensko má na patentovom úrade Spojených štátov zaregistrovaných od roku 1993 37 patentov. Česká republika ich ma 259, v poradí krajín sme niekde na úrovni Trinidadu a Tobaga, Kene a Libanonu. Čo sa týka publikačnej činnosti, v najväčšej bibliografickej databáze odborných ekonomických článkov RePEc sme podľa poč­tu publikácií na 144. mieste zo 152 štátov. Spoločnosť nám robia Uganda a Katar. Dôkazom neschopnosti univerzít stať sa centrami vzdelanosti je odlev mla­dých vedeckých talentov do iných odvetví hospodárstva a do zahraničia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo má vlastne bežného človeka zaujímať téma rozvoja vedy a vzdelávacieho systému?

V prvom rade, univerzity vychovávajú odborníkov pre všetky odvetvia hospodárstva. Ich nízka kvalita má tak ďalekosiahle negatívne následky najmä na odvetvia priemyslu s vysokou pridanou hodnotou, zdravotníctvo, ako aj na všetky stupne vzdelávacieho procesu. Podľa nositeľa Nobelovej ceny Roberta Solowa len vedecko-technický pokrok môže zabezpečiť dlhodobo udržateľný ekonomický rast.

To, že sa vzdelanie jednotlivcovi oplatí, naznačujú údaje Štatistického úradu. V roku 2004 zarobili pomocní a nekvalifikovaní pracovníci priemerne v hrubom 9446 Sk, zatiaľ čo remeselníci a kvalifikovaní robotníci 15 623 Sk a vedeckí a riadiaci pracovníci až 39 452 Sk.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To, že kvalitný vzdelávací systém prináša prosperitu, ukazuje príklad Írska. Aj keď sú priemerné mzdy v Írsku niekoľkonásobne vyššie ako na Slovensku, o investorov tam nemajú núdzu. Vysoká vzdelanostná úroveň Írov priťahuje investorov ako magnet a tiež vysvetľuje, prečo na Slovensku montujeme a šijeme, zatiaľ čo Íri pracujú v hi-tech priemysle a vyvíjajú nové technológie.

Menej viditeľným, ale o to dôležitejším je pozitívny vplyv vzdelávacieho systému na schopnosti spoločnosti rozpoznať a riešiť problémy, ako extrémizmus, marginalizáciu a vylúčenie niektorých skupín zo spoločenského a ekonomického života a kriminalitu. Reformy by takisto menej boleli, keby sme mali silnú odbornú verejnosť schopnú ich podložiť fundovanými analýzami a doladiť v odbornej diskusii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo teda navrhujem? Možno pre niekoho prekvapujúco tvrdím, že riešenia z väčšej časti poznáme.

Sprehľadnenie trojstupňového vzdelávania na univerzitách, zrušenie systémových opatrení protežujúcich neschopných profesorov a docentov bez akýchkoľvek hodnotných publikácií na úkor mladých a produktívnych talentov, zavedenie výučby odborných predmetov vo svetových jazykoch v doktorandskom a magisterskom štúdiu, rozdeľovanie financií na základe kvality a výkonu a nie na základe princípu „ja tebe, ty mne“, tvrdé postihovanie podvádzania a korupcie pri testoch a skúškach, podpora talentov prostredníctvom štipendijných a grantových programov a vytvorenie podmienok na návrat vzdelaných Slovákov zo zahraničia, aby odovzdávali svoje vedomosti na slovenských univerzitách, sú len niektoré z potrebných opatrení na zvyšovanie kvality vzdelávacieho systému.

Kľúčovou je aj zmena filozofie vzdelávania. Jedným z dôvodov dlhodobej nezamestnanosti je neschopnosť flexibilne reagovať na nové problémy a aktívne realizovať svoj ľudský potenciál.

Preto je potrebné zmeniť vzdelávací systém na všetkých stupňoch tak, aby namiesto memorovania faktov podporoval kreatívnosť, samostatnosť, individuálnu iniciatívu a schopnosť kritického myslenia žiakov a študentov v partnerskom vzťahu s učiteľom.

Oveľa ťažšia je však implementácia týchto opatrení, keďže ich obeťou by sa mohli stať mnohí z tých, ktorí o (ne-)reforme školstva spolurozhodujú.

Práve to je dôvod, prečo je na zmenu tohto stavu potrebná zmena postoja voličov k reforme školstva. Kým budeme akceptovať súčasnú biedu nášho škol­stva, dovtedy ju budú politici ignorovať. Môj odkaz je preto veľmi jednoduchý. Najväčším „strategickým podnikom“ na Slovensku je školstvo. Najdôležitejšia investícia je tá do vzdelania. Aby bola táto investícia aj najlepšou, je nevyhnutné čím skôr dostať slovenské školstvo aspoň na úroveň okolitých krajín a ďalej ho zlepšovať.

Nejde tu iba o peniaze. Áno, aj. Najdôležitejšie je však prestať ignorovať súčasný stav školstva a žiadať zlepšenie jeho kvality na každom kroku: na rodičovskom združení, pri výbere školy alebo univerzity, na prednáškach, ako aj pri našom postoji k reforme školstva. Bez nej sa totiž potenciál Slovenska na ceste k prosperite rýchlo vyčerpá a Slovensko zostane v medzinárodnej deľbe práce krajinou lacnej pracovnej sily.

(Uverejnené v SME 13.12.2006)

(Reprint článku na blog.sme.sk povolený administrátorom)

Martin Kahanec

Martin Kahanec

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ekonóm. Zaoberám sa najmä ekonómiou trhu práce, migráciou, etnicitou a technologickým pokrokom.Senior Research Associate, Institute for the Study of Labor, Bonn; Consultant, World Bank. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáDefault

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu